Bazalka pôvodne pochádza z oblasti Indie, pestuje sa už od staroveku. Narastá do výšky 20-40 cm. Rastlina má kríčkovitý vzrast.
Nároky na pestovanie: Je to jednoročná rastlina nenáročná na pestovanie, preto je veľmi vhodná i na pestovanie v interiéri. Vyžaduje pravidelnú zálievku. Obľubuje teplé slnečné stanovištia chránené pred mrazom a vetrom. Kvitne od júna do septembra.
Použitie: Bazalka vynikne v červených črepníkoch na oknách situovaných na juh alebo východ. Používa sa ako korenina do jedál, v lekárnictve a voňavkárstve. Sušené listy ako korenina alebo vo forme čaju podporujú trávenie.
Choroby a škodcovia: černanie listov z poškodenia mrazom

Echinacea je trvalka, ktorá pochádza z prérií Severnej Ameriky. Dorastá do výšky cca 1 m. Z mohutného kolovitého koreňa vyrastá stonka so zúbkovanými kopijovito-vajcovitými listami. Stred kvetu (kvetné lôžko) je vypuklý a drsný, fialovohnedej farby, lupene (okvetné lístky) sú purpurovej až tmavoružovej farby. Kvitne v júni až októbri.
Nároky na pestovanie: . Je nenáročná na pestovateľské podmienky, obľubuje svetlé až slnečné stanovište a priepustnú mierne vlhkú pôdu. Znesie občasné sucho i vlhko.
Použitie: Echinaceu vysádzame do trvalkových záhonov v parkoch i záhradách, používa sa na rez, je významnou liečivou rastlinou.
Choroby a škodcovia: septorióza, alternariová škvrnitosť listov, fytoplazma prenesená cikádkou zapríčiňujúcou pestrokvetosť

Väčšinou sa pestuje ako dvojročná rastlina. Dorastá do výšky 15-30 cm. Koruna kvetu je najčastejšie 4-6 cm vysoká. Pestuje sa mnoho kultivarov (biele, žlté, oranžové, modré, fialové, purpurové + kombinácia farieb). U nás kvitne od marca do októbra.
Nároky na pestovanie: Pravidelne odstraňujeme odkvitnuté kvety a poškodené listy, čím podporíme vitalitu rastliny a nasadzovanie nových kvetov. Sirôtka vyžaduje slnečné až polotienisté stanovište a vlhkú priepustnú zeminu. Pri silnejšom mraze zavinie listy, ale pri oteplení sa vyrovnajú. Pri napadnutí snehu je potrebné nechať ho na rastlinách, pretože ich chráni pred mrazom. Pri dlhodobom mraze by sa mali sirôtky prikryť napr. netkanou textíliou.
Použitie: Sirôtky sa vysádzajú na záhony v jarnom období medzi kvitnutím cibuľovín a letničiek, rovnako v jesennom období kvitnú na záhonoch po odkvitnutí letničiek. Používajú sa na veľkých plochách v sadových úpravách, v záhradách, na výsadbu hrobov, do hrantíkov i na ozdobovanie tôrt a dezertov.
Choroby a škodcovia: hniloba koreňového kreka, vošky, roztoče

Lesné jahody rastú prirodzene na kamenistých svahoch, lúkach, v lesoch a lesných čistinkách, pozdĺž ciest na severnej pologuli. Archeologické nálezy dokazujú, že divé jahody konzumovali praľudia už v dobe kamennej. Kultúrne sa začala pestovať v starovekej Perzii. Jahoda je trváca bylina, ktorá vytvára stopkaté trojpočetné, po obvode pílkovité listy. Červená šťavnatá jahoda je nepravým plodom, ktorý je tvorený súplodím nažiek. Jahody z našej ponuky kvitnú od apríla, plody často dozrievajú do prvých mrazov. Najväčšiu úrodu dosahujú v 2.-3. roku pestovania.
Nároky na pestovanie: Jahodám sa najlepšie darí na slnečnom stanovišti, mesačné jahody znesú i čiastočný tieň. Vyžadujú priepustnú humóznu zeminu s mierne kyslým pH. Podmienkou bohatej úrody je pravidelné zalievanie odstátou vodou a odstrihávanie poplazov. Ak si chceme jahody rozmnožiť v domácich podmienkach, poplaz od materskej rastliny neodstrihujeme, ale zasadíme do susedného voľného črepníka. Po troch týždňoch, kedy dcérska rastlina zakorení, poplaz odstrihneme, čím získame jednu novú rastlinu v črepníku.
Stálerodiace jahody sa prezimovávajú v nádobe, v ktorej sa pestujú. Na zimu je potrebné nádobu obaliť napr. polystyrénom alebo novinami a občas poliať. Druhou možnosťou je zasadiť jahody na jeseň do záhrady a prikryť čečinou.
Použitie: Stálerodiace jahody sa najlepšie pestujú v (samozavlažovacích) nádobách. Výhodou tohto pestovania je jednoduchší prístup k rastline, väčšia čistota plodov a obmedzenie chorôb a škodcov. Môžu sa pestovať etážovito v hrantíkoch, na balkónoch, esteticky pôsobia v závesných nádobách umiestnených z vonkajšej strany pergol.
Choroby a škodcovia: jahody v črepníku - pleseň sivá, mravce; (jahody na záhone - fialová a biela škvrnitosť listov, fytoftóra jahodová, kvetovka jahodová, roztočík jahodový, nosánik vajcovitý)

Pochádza zo suchých piesočnatých strání a polí Talianska. Dorastá do výšky 60 cm, má sivasté aromatické listy; jej žlté kvety sú vhodné do suchých väzieb. Kvitne v septembri. Kari je nenáročná jednoročná rastlina, ktorá je mrazuvzdorná do – 5°C.
Nároky na pestovanie: V našich podmienkach sa pestuje ako prenosná rastlina (pred prvými mrazmi ju presunieme dovnútra na chladnejšie miesto, zakrátime a obmedzíme zálievku). Vyžaduje priepustnú pôdu s neutrálnym pH, pestuje sa na svetlom-slnečnom stanovišti.
Použitie: Kari sa používa ako prísada do jedál v čerstvom i sušenom stave a na aranžovanie.
Choroby a škodcovia: pleseň sivá

Pochádza z oblastí Sredomoria. Je trsovitý, rozkonárený vždyzelený ker dorastajúci do výšky 30-100 cm. Má šedozelené úzke listy s výraznou vôňou. Kvitne v júni až auguste fialkovo-modrými kvetmi na vrchole stonky.
Nároky na pestovanie: Levanduľa je teplomilná rastlina obľubujúca slnečné polohy. Vyžaduje ľahšiu, dobre priepustnú vápenatú pôdu s dostatkom živín. Pred mrazmi ju chránime prikrytím čečinou. Levanduľu striháme do tvaru pologule, zásadne na jar, tesne nad rozvetnením tak, aby pod rezom zostali ešte lístky; približne o 1/3 celkovej dĺžky. Nikdy nerežeme hlboko do dreva a na jeseň, lebo by sa pred mrazmi nestihli dostatočne zaceliť rany.
Použitie: Levanduľa je vhodná na použitie do voňavého živého plota, aj ako solitéra do bylinkového záhona. Sušené listy i kvety sa používajú do voňavých vrecúšok i potpouri. Vrecúško uložené pod vankúšom navodzuje príjemný spánok. Jej liečivé účinky sa uplatňujú pri liečení nervových porúch a reume.
Choroby a škodcovia: zriedka molice, vošky

Pochádza z oblastí Stredomoria.
Nároky na pestovanie: Dobre rastie na slnku i v polotieni, v bežnej záhradnej zemine, kde môže vyrásť až do výšky 2 m. Vyžaduje dostatok vlahy, pre reguláciu rastu ho môžeme zastrihovať. Rastlina na zimu zatiahne, na jar však opäť vyraší. Najčastejšie sa zberajú mladé lístky rastliny ešte pred kvitnutím.
Použitie: Pre svoju výšku je vhodné sadiť ju v bylinkových záhonoch dozadu alebo k plotu. Ligurček je liečivá, silne aromatická rastlina, z ktorej sa zbierajú mladé lístky, kvety, plody i koreň. Podporuje trávenie, má močopudné účinky, podporuje krvotvorbu a metabolizmus. Ako korenina sa používa na ochucovanie polievok, mäsa, šalátov, syrov, atď.
Choroby a škodcovia: plesne, škvrnitosť listov, mínerky, vošky, mravce

Pochádza z vysokohorských tropických oblastí Peru, Kolumbie a Ekvádoru. Kvitne nenápadnými žltými kvetmi. V lampióniku béžovej farby ukrýva lahodný šťavnatý plod, ktorý je bohatý na antioxidanty, pektín a bielkoviny.
Nároky na pestovanie: Obľubuje vlhké stanovištia.
Použitie: Machovka peruánska sa používa do ovocných šalátov, džemov a na zdobenie pokrmov.
Choroby a škodcovia: vošky, molice, roztočce, choroby a škodcovia ako na rajčiakoch a iných ľuľkovitých rastlinách

Pochádza pravdepodobne z Prednej Ázie. „Majoránka“ je jedno – až dvojročná bylina dorastajúca do výšky 20-40 cm.
Nároky na pestovanie: Vyžaduje slnečné stanovište chránené pred severným vetrom a priepustnú piesočnato hlinitú pôdu s dostatkom vápnika. Vysádzame ju v polovici mája do sponu 25x25 cm. Vňať majoránky určenej na sušenie zbierame dvakrát: v júli na začiatku kvitnutia a v septembri.
Použitie: Čerstvá i sušená vňať a lístky sa používajú ako korenina. Pre svoje protizápalové vlastnosti sa vo forme čaju využíva pri chorobách z prechladnutia, upravuje trávenie, zvyšuje libido, znižuje krvný tlak, pôsobí proti stresu, nespavosti, bolestiam svalov a kĺbov.
Choroby a škodcovia: vošky, roztočce, fytoftóra

Domovinou bielej margaréty je Európa, kde ju možno nájsť na lúkach nížin i vysokohorských oblastí. Na záhonoch sa pestujú jej vyšľachtené veľkokveté kultivary. Väčšinou tvorí prízemnú ružicu tmavozelených listov. Dorastá do výšky 60-80 cm, v strede kvetu je žltý terčík, okvetné lístky sú biele.
Nároky na pestovanie: Je nenáročná na pestovanie, vyžaduje však dostatok vlahy a slnečné stanovište. Pre dobrý rast je potrebné zabezpečiť priepustnú pôdu bohatú na živiny a každé 3 roky ju presadiť na iné stanovište. Kvitne od mája do augusta. Zrezávaním odkvitnutých kvetov podporíme bohatšie kvitnutie.
Použitie: Margaréty sú vhodné na výsadbu do trvalkových záhonov vidieckych záhrad spolu s ďalšími vysokými trvalkami – napr. margarétou šarlátovou, veronikou, stračkou, pivonkou. Je vhodná na rez, má liečivé účinky, možno ju použiť i na zdobenie pokrmov.
Choroby a škodcovia: vošky, hlístovce, roztočce, pestrokvetosť

Pôvodne rastie na suchých slnečných lúkach v Stredomorí. Dorastá vo výšky 20 cm, vytvára biele až fialovo červené kvety. Kvitne od mája do augusta. Pre svoje protizápalové, dezinfekčné a ukľudňujúce účinky ju starí Egypťania využívali pri balzamovaní múmií, v stredoveku prinášala materina dúška uložená pod vankúšom pokojný spánok.
Nároky na pestovanie: Najlepšie rastie na slnečnom stanovišti, v priepustnej, na živiny chudobnejšej, vápenatej pôde.
Použitie: Materinu dúšku vysádzame do skaliek, na záhony ako kobercovú pôdopokryvnú trvalku, na svahy a do nádob. Pre vysoký obsah silíc tymolu a karvakrolu, trieslovín a flavonoidov patrí medzi najvýznamnejšie liečivé byliny. Materina dúška podporuje vylučovanie hlienu v dýchacej sústave, vykašliavanie, podporuje vylučovanie tráviacich štiav, ukľudňuje, zmierňuje zápach úst. Jej protizálalové účinky sa využívajú v zubnom lekárstve a na ošetrovanie preležanín, aknóznej a problematickej pokožky.
Choroby a škodcovia: hniloba koreňov

Mäta je trváca bylina s drevnatým podzemkom, z ktorého na všetky strany vyrastajú podzemné výbežky. Má 30-60 cm vysokú štvorhrannú stonku s vajcovitokopijovitými listami a bieloružové kvety s modrofialovým nádychom. Kvitne od júla do septembra. Vonia mentolom a je medonosná.
Nároky na pestovanie: Darí sa jej vo vlhkej humóznej, dobre vyhnojenej a čiastočne zatienenej pôde v teplejších chránených polohách.
Použitie: Mäta sa pre svoj vysoký obsah mentolu a trieslovín používa vo farmaceutickom i potravinárskom priemysle. Mätový čaj podporuje vylučovanie žlče, posilňuje nervovú sústavu, zlepšuje spánok a pôsobí protizápalovo. Môže sa použiť ako náplň do vonných vrecúšok.
Choroby a škodcovia: hrdza mätová, liskavka mätová

Pochádza z oblasti Stredomoria. Medovka je trváca bylina, ktorá dorastá do výšky 30-70 cm. Jej oválne bublinaté lístky sa vyznačujú intenzívnou citrónovou arómou. Kvitne v júni až v auguste nenápadnými fialovými kvetmi.
Nároky na pestovanie: Vyžaduje slnečné stanovište a priepustnú pôdu bohatú na živiny. Znáša však aj ťažšiu pôdu a polotieň.
Použitie: Medovka je medonosná a liečivá rastlina s mnohorakými účinkami. Čaj z čerstvých alebo sušených listov pomáha napríklad pri bolestiach hlavy, nespavosti i proti zábudlivosti. Vďaka svojim protivírusovým a antibakteriálnym účinkom pomáha liečiť opary, uštipnutie hmyzom, prechladnutie. Čerstvé lístky sú vhodné na ozdobovanie pokrmov i do šalátov.
Choroby a škodcovia: hrdza, čierna škvrnitosť listov, cikádočka lúčna

Nechtík pochádza z južnej Európy. Rastlina v závislosti od odrody dosahuje výšku 25–70 cm. Úbory má jednoduché aj plné, až 8 cm veľké, žltej až oranžovej farby.
Nároky na pestovanie: Nie je náročný na polohu a pôdu, znáša aj polotieň. Odoláva nízkym teplotám. Vysievame priamo na stanovište na vzdialenosť 30–40 cm, na jeseň alebo na jar v marci až apríli. Môže sa predpestovať v parenisku. Ak chceme predĺžiť čas kvitnutia, odstraňujeme odkvitnuté súkvetia. Ak rastlina začne vytvárať semená, dalšie úbory sú drobné a jednoduché.
Použitie: Nechtík sa používa najmä na rez, na voľných záhonoch sa môže pestovať spolu s trvalkami. Pekný kontrast vytvárajú vysadené pred vždyzelenými rastlinami a ihličnanmi. Kvety nechtíka sa vo forme záparu, tinktúry alebo maste využívajú na liečbu všetkých druhov poranení kože. Nechtík lekársky ďalej zmierňuje svalové, menštruačné a črevné krče. Vysoký obsah lykopénu v kvetných lupienkoch spomaľuje rast rakovinových buniek.
Choroby a škodcovia: múčnatka nechtíková, pleseň sivá, škvrnitosť, vošky

Pochádza z oblastí západnej a juhozápadnej Euroázie a Stredozemného mora. Rastlina bola pre svoje „zázračné“ účinky oslavovaná už v antike. Dorastá do výšky 25–40 cm, kvitne v júni až v auguste nenápadnými bledoružovými kvetmi.
Nároky na pestovanie: Oregano je trváca bylina, ktorá vyžaduje hlinitopiesočnatú priepustnú pôdu a slnečné stanovište.
Použitie: Je medonosná a silne aromatická liečivá rastlina. Zlepšuje metabolizmus, upravuje trávenie, má antibakteriálne účinky. Lieči zápaly pečene, močových a dýchacích ciest. Ukľudňuje nervový systém, podporuje imunitu, mineralizáciu kostí a zrážanie krvi. Ako korenina sa používa pri príprave slaných jedál (cestovín, rýb, mäsa, pizze, polievok, atď) stredomorskej kuchyne. Oregáno vysádzame na zmiešané trvalkové alebo bylinkové záhony i do nádob.
Choroby a škodcovia: hniloba koreňov, pleseň sivá

Prirodzene rastie v celej Európe a v Severnej Amerike. Je to nenáročná ľaliovitá rastlina, ktorej duté tmavozelené výhonky dorastajú do výšky 35 cm. Kvitne fialovým guľovitým súkvetím od mája do augusta.
Nároky na pestovanie: Darí s jej na slnečnom až polotienistom stanovišti chránenom pred vetrom. Obľubuje hlinitopiesočnatú pôdu s dostatkom vápnika a pravidelnú zálievku.
Použitie: Pažítka je bylinka vhodná do črepníkov na balkóny, terasy, bylinkových záhonov a na miesta, aby bola „po ruke“ labužníkom obľubujúcim maslový chlieb s pažítkou. Pre svoju nenáročnosť a zdravotné účinky je vhodná i do detských záhrad. Pažítka má jemnejšiu chuť ako výhonky mladej cibuľky, preto je vhodná na ochucovanie slaných pokrmov studenej kuchyne. Je významnou liečivou rastlinou – má vysoký obsah vitamínov C, K, B9, B11, A. Podporuje trávenie a vylučovanie žlče, znižuje krvný tlak, cholesterol a chroickú únavu, má protizápalové a protirakovinové účinky. Vďaka vysokému obsahu vitamínu B11 (cholínu) pomáha pri spánku, svalovej práci a sústredení.
Choroby a škodcovia: hrdza cibuľová, pleseň cibuľová, fialová škvrnitosť, strapky, háďatko zhubné

Pochádza z Číny a Mandžuska, kde bolo neskôr vyšľachtených asi 1000 kultivarov. Sýtozelené listy dorastajú do výšky 80 cm. Vytvára plné alebo jednoduché veľké kvety bielej, ružovej, červenej alebo žltej farby. pre jej mohutné listy je vhodné zachytiť ju k opore. Kvitne v máji až v júni.
Nároky na pestovanie: Uprednostňuje slnečné až polotienisté stanovište a priepustnú neutrálnu až mierne kyslú pôdu. Pri výsadbe je potrebné srdiečko rastliny len mierne pokryť vrstvou pôdy, lebo pri hlbšom zasadení nekvitne. Pivonka je rastlina, ktorá neznáša presádzanie. Mladé rastliny je vhodné zakryť na zimu slamou alebo čečinou. Staré listy odstraňujeme na jar.
Použitie: Pivonka sa používa ako solitéra v udržovanom trávniku, v skupinových výsadbách, na rez, v zmiešaných záhonoch v kombinácii s cibuľovinami, margarétami, astrami. Je i liečivou rastlinou.
Choroby a škodcovia: botrytída, škvrnitosť listov, múčnatka, fytoftóra, listové hlístovce, múčnatka

Rozmarín je vo svojej domovine vždyzelený trváci poloker dorastajúci do výšky 15-150 cm.V júni až v auguste kvitne drobnými modrofialovými kvetmi, ktoré vyrastajú z úžľabia ihlicovitých listov.
Nároky na pestovanie: Vyžaduje priepustnú piesočnatohlinitú pôdu s dostatkom vápnika. Obľubuje slnečné stanovištia chránené pred vetrom, dobre znáša i polotieň. V našich podmienkach často vymŕza, preto je najvhodnejšie prezimovať ho v chladnejšej miestnosti, kedy ho aj menej zalievame.
Použitie: Rozmarín pestujeme v črepníkoch, ktoré umiestňujeme na slnečné verandy alebo do blízkosti záhradných sedení. V minulosti sa na dedinách pestoval pri každom dome, pretože bol považovaný za rastlinu lásky a vernosti. Čerstvé výhonky slúžia na výzdobu pierok svadobčanov. Pre svoje liečivé účinky a kvôli vysokému obsahu éterických olejov je obľúbenou rastlinou aj dnes. Rozmarín podporuje prekrvenie organizmu, vylučovanie tráviacich štiav, posilňuje nervový systém, má antimikrobiálne účinky.
Choroby a škodcovia: múčnatka, hniloba koreňov pri častom premokrení substrátu

Pochádza z oblastí okolo Stredozemného mora. Gréci a Rimania si ju cenili ako liečivú bylinu a koreninu. Už v 9. storočí sa pestovala v nemeckých kláštorných záhradách. Dorastá do výšky 30-70 cm. Kvitne v júli modrofialovými kvetmi.
Nároky na pestovanie: Táto trvalka polokerovitého charakteru potrebuje veľa miesta, slnko a priepustnú pôdu vápenatejšieho charakteru (s pH nad 7). V zime je potrebné chrániť rastlinu pred mrazom. Dorastá do výšky 25 cm, kvitne v júni a júli. Na jar sa zostriháva, vyháňa výhonky zo starého dreva.
Použitie: Pôvodný druh, ale aj panašované odrody sú vhodné na výsadbu do skupín s inými bylinkami alebo samostatne do väčších črepníkov. Pre svoju špecifickú vôňu listov je užitočná v gastronómii a ľudovom liečiteľstve. Šalvia má silný antibakteriálny účinok, používa sa na kloktanie pri zápaloch ústnej dutiny, hrdla a pri paradentóze.
Choroby a škodcovia: hniloba koreňov z nadbytku vodu, slabý rast z nedostatku vápnika